Mentálny problém nepredstavuje slabosť
Ľudia stále žijú v presvedčení, že mentálny problém predstavuje slabosť, ktorú treba skrývať. Dusiť to v sebe až kým takýto problém prerastie človeku cez hlavu. Veľa športovcov trpí mentálnymi problémami ako napríklad depresia, úzkosť alebo rôzne fóbie. Takéto problémy treba riešiť hneď na začiatku, pomocou psychologických metód počas terapie.
Úspešní športovci, ktorí trpia mentálnym problémom
Napríklad taký Michael Phelps, ktorý je držiteľom niekoľkých svetových a olympijských rekordov a úžasných 28 olympijských medailí. Pred troma rokmi sa zavrel na štyri dni do svojej izby, nekomunikoval so svetom a tiež rozmýšľal nad samovraždou. Kto by to bol povedal? Úspešný športovec, ktorý sa zdá, že ma všetko po čom vždy túžil. Avšak, dnes už dokáže otvorene hovoriť o svojich mentálnych problémoch a sám priznáva, že o pomoc mal požiadať hneď na začiatku, keď prišli prvé pocity bezmocnosti, bezcennosti a nechuť do života prišli.
Ďalším príkladom je legendárny NBA hráč Jerry West, ktorý sa v neskorších rokoch priznal, že trpel silnými depresiami. Jeho otec ho psychicky zneužíval a neskôr ich opustil. Jerry sa cítil úplne bezcenne a prázdno aj keď patril k najlepším basketbalistom histórie. Jeho detská trauma ho sprevádzala celým životom a až na základe psychologickej terapie sa cez to dokázal preniesť.
Je dobre porozprávať sa o svojich pocitoch a problémoch…
Mardy Fish bývalý úspešný tenista, ktorý bol v top 20 na svete. Trpel ťažkými úzkostnými problémami, ktoré viedli do prebdených nocí a panických atakov. Fish sa vyjadril, že je normálne nebyť v poriadku. Pokračoval, že vždy bol vedený k tomu, že priznať svoju slabosť v športe predstavuje hanbu pre športovca. Avšak Fish si myslí, že to nie je slabosť, ale odvaha priznať svoje problémy.
„Je normálne nebyť v poriadku.“
Imani Boyette je WNBA basketbalistka, ktorá riešila svoje problémy tým, že všetok svoj čas venovala basketbalu. Ale zakrývať problémy nie je dobré, nakoľko to má ešte horšie následky. Keď bola Boyette dieťa, bola znásilnená a ako desať ročná sa prvýkrát pokúsila o samovraždu. Povedala, že ten pocit bezcennosti, prázdnoty a myšlienka, že dnešný deň fyzicky nezvládne by veľa ľudí nedokázalo pochopiť. Jediný dôvod na život pre ňu bol basketbal.
Je veľa ďalších športovcov, ktorí trpia podobnými problémami. A je veľa športovcov, čo to stále skrývajú, hanbia sa priznať svoj problém a požiadať o pomoc. Je psychicky náročné čeliť prostrediu profesionálneho športu. Sláva a žiadne súkromie nie je predstavou ideálneho života. Tlak od klubov, manažérov a sponzorov môže spôsobovať obrovské úzkostné problémy. Takisto pre deti je závodné športové prostredie obrovská výzva, ktorú nie každý dokáže psychicky zvládať. U jedných sa to prejavuje agresivitou, nervozitou u druhých to spôsobuje veľkú uzavretosť, nedôveru v samých seba alebo strach z prehry.
Je nesmierne dôležité pracovať na svojej mentálnej stránke. Športovec potrebuje mať stabilnú mentálnu výdrž, zdravé sebavedomie, nízke prejavy nervozity a potrebuje byť za každú cenu spokojný so svojím výkonom (pokiaľ na zápase vydal zo seba maximum). Ak má športovec v živote určité problémy ako nezhody v rodine, psychické utláčanie, šikana v škole, nevie sa vyrovnať so stratou, prípadne so zdravotným zranením v kariére, je potrebné vyhľadať pomoc odborníka. Následne športovec získa oporný bod v živote, na ktorý sa môže kedykoľvek spoľahnúť bez toho aby bol súdený alebo odmietaný.
